Myslím, že som učiteľka

Autor: Lenka Dubielová | 27.11.2011 o 11:04 | (upravené 27.11.2011 o 11:39) Karma článku: 14,46 | Prečítané:  3566x

  Väčšina ľudí je prekvapená, keď im poviem, že som učiteľka. A keď sa ich potom opýtam, čo podľa nich učím, hneď mi prisúdia 1. stupeň (chápem, meriam len 155 cm :) alebo humanitné predmety. Slovenčinu (vraj  veľmi pekne rozprávam) alebo dejepis (o ou) alebo občiansku (no, pomoc). Nie, ja som prírodovedec. Matikárka. Biologička. „Vážne?" - nechcú mi veriť. „Nevyzeráte ako matikárka." Nevyzerám ( a ani nechcem vyzerať :). Ja stále tvrdím, že sa na učiteľku (zatiaľ) iba hrám. Učím štvrtý rok a je ešte kopec vecí, ktoré neovládam, ktoré sa učím. Ale učím. Podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.  

V júni som sa rozlúčila s deviatakmi, so svojou prvou triedou. Mali sme výnimočný vzťah. Boli to moje deti a chýbajú mi, ale život ide ďalej. Dostala som novú triedu. Ťažkú. Nikto mi ju nezávidí. Sú dni, keď tam ani nemám chuť vojsť (a to som tam denne). Stále riešim bitky, nadávky, ohováranie, hluk v triede, blbé poznámky... Napriek tomu cítim, že sú to moje deti. Sú ešte len šiestaci, ide to s nimi ťažko, ale ja verím, že raz pochopia... moje dohováranie, napomenutia, objatia, pohladenia, úsmevy. Verím, že aj s touto triedou budem mať výnimočný vzťah (pozitívne výnimočný).

Učiteľstvo je iné zamestnanie ako ostatné. Keď vám je zle, nemôžete spomaliť tempo, dať si dlhšiu pauzu. Zvonia na vás. Denne na vás čaká 100 detí, sledujú vás. Keď vám je zle, musíte vynaložiť oveľa viac energie. Ale deti vám ju vrátia. Tak ako ju vracajú mne. Napíšu mi lístoček... vraj mám pekný účes. Nakreslia mi obrázok... pre najlepšiu pani učiteľku pod slnkom. Obrátia sa na mňa s problémom, o ktorý sa nemajú s kým podeliť a potom mi s úľavou plačú v náručí. Alebo len potrebujú objatie. Vtedy mám pocit, že nie som zbytočná, že to, čo robím, má zmysel.

Moje deti vedia sčítať zlomky, porovnať desatinné čísla, skrátiť lomené výrazy, vymenovať vodnú hydinu, vysvetliť význam kostnej drene... ale čo je pre mňa dôležitejšie, vedia, že som tu pre nich. Aj keď kričím, aj keď som nervózna. Lebo aj taká som.

ps: Niektoré deti nevedia krátiť lomené výrazy, niektoré deti ma radšej nevidia, ale taký je život...


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?